close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

 Povídky-ZDE

  Chceš spřetelit???-ZDE

Chcete zveřejnit své povídky na mém blogu?-ZDE

Reklamy- ZDE

Ankoku-07

11. listopadu 2010 v 12:32 | Saskiee |  Ankoku
ANKOKU - Vykrútim ti krk


"Naruto haha a-ani sme si vás nevšimli" no o tom by som pomlčala. " To je vedľajšie" on je vážne Baka " a vy dvaja ste sa akože dali do kopy?" Sasuke-kun len netrepni daaku blbosť. " M-My? N-No ehm jasné " Ja ho asi zabijem. I keď táto predstava mi skôr lichotí ako sa mi mala protiviť. Lenže to tie je pravda. Kopla som ho pod stolom. " O_o tak mi vás nebudeme rušiť , poďme Karinka" oná Karinka sa na neho zavesila a odkráčali spolu k svojmu stolu. Konečne som mohla prehovoriť , no bolo mi to nadmieru trápne. " Prečo si to povedal?"

" Gomen Saky ale ehm bol som v krízovej situácii"
" Krízová nekrízová čo teraz? A ten náš plán? Pochybujem že sa na teba bude teraz vešať keď vie že spolu niečo máme" posledné slová som prehodila ironicky. " Neviem " zase sebou hodil o stôl. Prišlo mi to aj celkom smiešne. Samozrejme môj menší záchvat Sasuke-kun spozoroval . " Na tvojom mieste by som sa nesmial " prehodil " A to akože prečo?"

" Spravíš jej niečo a vykrútim ti krk" napodobil Naruta či už hlasovo alebo gestikuláciou ktorú som samozrejme nevidela ale počula som šuchotanie trička a mikiny. Je fajn že sa ma Naruto takto zastal ale nemyslím si žeby mi Sasuke-kun mohol niečo spraviť. Zasnila som sa a hneď mi pristali predstavy ako spolu máme 5 detí s uhlovo čiernymi očami a ružovými vláskami , máme veľký dom a psa. Sasuke ešte stále napodoboval Narutove vyhrážky a ja som z nich mala druhé Vianoce. Keď sa človek baví čas letí až príliš rýchlo. Najradšej by som ho zastavila. Bolo desať a ja mám byť o jedenástej doma + náš ehm aj Sasuke-kunov dom je od reštiky dobre ďaleko. Nechali sme Naruta a Karinku samých , "Dúfajme že nič nevyvedú. A hlavne že to nebude mať trvalé následky v podobe malého kňučiaceho stvorenia" prehodila som aby sa nadviazala konverzácia pretože už hodnú chvíli bolo ticho. " Teraz s tebou úplne súhlasím " chytil ma okolo ramien. " Sasuke-kun?" šepla som , stavím sa že som bola červená ako paradajka. " Za nami je Karin s Narutom asi mojím slovám o nás dvoch nejak neverili. "

" Za nami? Ale ja nič nepočujem?"
" Sú od nás ďaleko ale vidia na nás"
" Aha" na nič viac som sa nezmohla. Ale bol to nádherný pocit. No akoby naschvál sa zase muselo niečo doje*ať. A ako vždy to bolo mnou. Chytila som záchvat , a ja hlúpa som nemala tabletky. Prečo? Pretože som sa parádila ako na svadbu a to najdôležitejšie som nechala doma. Aj mobil dokonca. Boli sme na začiatku našej ulice a mne v hlave trieštilo čoraz viac. Sasuke-kun behal okolo mňa a panikáril. Keď som stratila aj rovnováhu vzal ma do náručia. A utekal som mnou do nás. Ani neklopal len hneď vrazil do dverí. Akurát sme načapali mamku s jeho mamkou ako si pripíjajú. Mamča (moja) sa okamžite zdvihla a doniesla mi lieky ktoré zabrali až po dobrých piatych minútach. Sasuke-kun ma stále držal za ruku. Neopovážil sa ma pustiť. No bolo to asi tým že ja som ho za ňu chytila prvá a počal bolestí som ju stisla. Prešlo to. Od mamy som schytala peknú kázeň no spravila som smutný xichtík a bolo všetko Okay. Zdvihla som sa že pôjdem do izby no musela som niečo spraviť so Sasuke-kunovou rukou. Po veľkom premáhaní mojej mysle ( Pusti ho - Nie nepúšťaj je to tvoje šanca - nepočúvaj ju ona ti len závidí - spamätaj sa Sakura je to pre tvoje dobre )som ju predsa len pustila a už som pochodovala hore. Bez Sasuke-kuna. Odľahlo mi keď nešiel za mnou. Na konci schodom som zastavila a odpočúvala rozhovor tam dole. Viem že je to neslušné ale čo už :P.
" Teta " tak oslovil Sasuke-kun moju mamu " čo sa to Saky stalo? D-Dosť ma to vydesilo bude v poriadku? " on sa o mňa bál , bojí? Yahoooooooooo. No dobre už som kludná. Mamča mu odpovedala. " Bol to jeden zo záchvatov ktoré má od nehody kde prišla o zrak" dúfam že im tam dole nevykecá všetko. " A sú nejaké nebezpečné?" teraz mu odpovedala jeho mama , pani Uchiha.
" Teraz už pravdepodobne nie , je to iba veľká bolesť v hlave " Bolo počuť ako si Sasuke-kun oddýchol. " Môžem ísť za ňou?" Kua on ide za mnou. Odbehla som triskom do izby a potom som už len počula kroky.
Ľahla som si na posteľ a do uší rýchlo vrazila slúchatká z mp3ky. Keď vošiel dnu nepočula som ho. Až neskôr som ucítila tlak na ľavej strane postele. Sadol si. Vybrala som slúchatká z uší a nasmerovala hlavu k nemu. " Sasuke-kun? " sklonila som hlavu " Gomen" Sasuke ma chytil za ruku. Už znova som pocítila to šteklenie v bruchu. " V pohode Saky , to ja by som sa mal ospravedlniť ehm teraz už môjmu dievčaťu" v jeho hlase bolo počuť pobavenie. Veď aj malo prečo. Mne samej to ale nebolo do smiechu. Chcela som aby TO bola skutočnosť nie len krízová situácia.

Možno by som sa mu mala so svojimi citmi priznať. Nie , Nie Sakura uvedom sa. On by nikdy nechodil so slepou ako si ty ehm s touto výnimkou. Ale stavím sa že keby na tú večeru šiel z niekým iným rovnako by Narutovi odpovedal. A to ma ničilo. Už bolo vážne neskoro a Sasuke odišiel aj s jeho mamou domov. Ako náhle opustil prah mojej izby úplne som sa zrútila. Plakala som. Už som to nemohla udržať. Od slz som mala celé tričko aj vankúš premočené. Musela som sa upokojiť. Čo keby som znova mala záchvat. Mama by si robila zbytočné starosti. Nahmatala som hodinky - špeciálne pre slepcov. ( neviem či niečo také je hh) Bolo už pol jednej ráno. A ja hlúpa som nemala pripravené veci do školy. Zišla som k mame do obývačky. " M-Mami? Nemohla by som zajtra ostať doma" Mama si asi všimla mojich červených očí. Na nič sa ma nepýtala a ja som jej za to bola veľmi vďačná.
Privinula si m ak sebe - ako keď sme boli s bratom malý. " Jasne že môžeš zlatko" povolila.
Na druhý deň som sa zobudila o deviatej. Škola už dávno začala. Na mobile som si všimla nejaké správy. " Žeby Sasuke-kun?" šepla som. No nič. Musela som počkať kým sa mama vráti s roboty aby mi ju prečítala.
Ale vráti sa až večer takže musím trčať doma. Vlastne som to tak chcela. No prekvapil ma ďalší telefonát. " Prosím?" zodvihla som. " Dobrý deň , ehm ráno Sakura-san "
" Kurenai-sensei?" ( bola to moja triedna) " čo sa deje?"
" No že prečo nie si v škole práve dnes by mala byť výuka psovodov a hne zajtra prideľovanie šteniat"
" To vážne? Úplne mi to vypadlo z hlavy"
" Tak sa dostavíš? Samozrejme ak nie je vážny dôvod prečo nie si v škole."
" N-Nie samozrejme že sa dostavím , za pol hodinu som tam ako na koni"
" V poriadku Sakura-san , dávaj si ale pozor"
" Jasne" zložila som. Konečne budem mať psa. Yahooooooo. Moja nálada sa znova vyhupla na úplný vršok.

Obliekla som sa a trielila som do školy. No pardon išla som ako slimák. Veď kto by nie.
Zábradlie som pustila akurát tak cez hlavnú cestu.
Došla som k bráne mojej školy. No začula som známy hlas. Sasuke-kun. Áno bol to on. Ale nebol sám. Podišla som bližšie k jeho škole ( máme školy vedľa seba) A bola tam aj tá Karinka. Doslova ho balila. Mala som sto chutí tam vbehnúť a jednu jej zavesiť no udržala som sa dokým Sasuke-kun neprehovoril. "
Si sa zbláznila Karin? Ja a tá slepá krava" ( sry za výraz) Tak toto ma dostalo. Pustila som svoje veci. Určite to počuli. Podišli ku mne. Už som nestála. Zošuchla som sa dole po múriku a ostala on opretá s vypúlenými očami. Potom som počula už len Sauskeho ako sa to snaží vyhovoriť. No ja som ho nepočúvala. Aj keď som nechcela s očí mi vyšli neposlušné slzy.
Plač som už nedokázala zastaviť. Vstala som čo najrýchlejšie a aj keď ma Sasuke-kun zdrapol za rukáv , vytrhla som sa mu a vbehla som do školy.....
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Líbí se vám můj blog♥♥♥?

ano
ne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama