ANKOKU - Sen alebo nočná mora
Pousmiala som sa.Hodila som sa do vane s ktorej som vyliezla až keď bola studená. Prezliekla som sa do pyžama, ktoré tvorila len krátka košieľka a zaľahla som do postele. Ráno ma prebudil veselý mamin hlas. " Saky poďme vstávať" usmiala som sa. No hneď mi zmizol s tváre keď som si spomenula na môj sen. Alebo nočnú moru?
Sedím na lavičke v parku. Ako to viem? Pretože tu so mnou sedí aj Sasuke-kun. A drží ma za ruku. Cítim sa pri ňom v bezpečí. Hladí ma po vlasoch a šepká mi krásne slová po ktorých sa mi vždy na tvári vykúzli úsmev. " Sasuke-kun" vzdychla som. On mi vlepil na líce malú pusu. Ale aj som chcela viac. Otočila som sa a približovala k jeho jemných a zároveň tajomným perám. Prešla som po nich bruškami prstov. No namiesto slastného stonania som počula bolestný výkrik. Z JEHO dokonalých pier vytiekol pramienok teplej tekutiny. " Krv?" šepla som koktavo. " Nieeeee!" rozkričala som sa na celý park. Zvierala som vo svojom náručí jeho mŕtve telo. Prečo? Prečo sa to stalo znova mne? Kto to spravil?. Už som to nevydržala . Ten nápor bol na mňa moc. Znova som vypukla v hystériu ako predtým v nemocnici. " Prečo?!"vzlykala som až kým mi neprišla odpoveď. " Za trest" ozval sa mi známy hlas Zamrazilo ma. Bol taký plný nenávisti akú som u neho nikdy nevidela. " T-Toshi?"
vlyzkla som" Prečo?" to už som vstala a JEHO bezvládne telo opatrne položila na lavičku.
Postavila som a padla som Toshimu do náručia. Búšila som do neho päsťami hlava nehlava. Toshi sa len uškrnul a odsotil ma od seba. Hruba ma chytil za vlasy a pod krkom som zacítila studený kov. Chce ma zabiť? Prebehlo my mysľou. " Máš pravdu" ako keby mi čítal myšlienky. " Za to že si to prežila, mala si zomrieť s nami, s tvojimi najdrahšími. Ale ty? Síce si oslepla ale to nie je dostatočný trest. My sme si toho prežili oveľa viac a ty? Oblápaš sa tu s cudzím chalanom a ani nepomyslíš na mňa? Vieš ako som ťa miloval". S očí s a mi pustili ďalšie slzy. Má pravdu ublížila som mu. V tom som pocítila stekajúcu krv. Bolesť sa zmenila na chlad. Bola mi zima. "Takže toto je smrť?"hlesla som a bezmocne padla na zem vedľa Sasuke-kuna.
vlyzkla som" Prečo?" to už som vstala a JEHO bezvládne telo opatrne položila na lavičku.
Postavila som a padla som Toshimu do náručia. Búšila som do neho päsťami hlava nehlava. Toshi sa len uškrnul a odsotil ma od seba. Hruba ma chytil za vlasy a pod krkom som zacítila studený kov. Chce ma zabiť? Prebehlo my mysľou. " Máš pravdu" ako keby mi čítal myšlienky. " Za to že si to prežila, mala si zomrieť s nami, s tvojimi najdrahšími. Ale ty? Síce si oslepla ale to nie je dostatočný trest. My sme si toho prežili oveľa viac a ty? Oblápaš sa tu s cudzím chalanom a ani nepomyslíš na mňa? Vieš ako som ťa miloval". S očí s a mi pustili ďalšie slzy. Má pravdu ublížila som mu. V tom som pocítila stekajúcu krv. Bolesť sa zmenila na chlad. Bola mi zima. "Takže toto je smrť?"hlesla som a bezmocne padla na zem vedľa Sasuke-kuna.
" Sakura zlatíčko deje sa niečo?" mama ako správny rodič na mne môj smútok poznala. Bola zároveň mojou najlepšou priateľkou. Povedala som jej všetko o mojom sne aj o Sasuke-kunovi. " Sakura nebol ja bol to len sen"
" Nočná mora" opravila som ju. Mama sa smutne usmiala. " Tak nočná mora ale to neznamená že je to pravda. Toshi by určite nechcel aby si bola doživotne v celibáte kvôli nemu a už vôbec by ťa nechcel zabiť" Mama to určite myslela dobre ale mne to tak moje pochybnosti nezmenilo.
Stále som sa cítila vinná. Budem sa musieť so Sasuke-kunom prestať stretávať inak sa do neho vážne zaľúbim.
Stále som sa cítila vinná. Budem sa musieť so Sasuke-kunom prestať stretávať inak sa do neho vážne zaľúbim.
Obliekla som sa a vydala do školy. Dnes ma zaviezla mama. Keď už som sedela v aute vytiahla som mobil. Mama mi naťukala Itachiho číslo a ja som volala. Boli sme dohodnutý že každý deň pôjdem do školy s nimi. S partiou Akatsuki. " Itachi?" ozvala som sa keď mi to niekto zdvihol. " Nie tu je Sasuke" odpovedal mi oný zamatový hlas. " Ehm Ohayo Sasuke-kun je tam Itachi?"
" Hmm počkaj"
" Hai" chvíli som vážne musela čakať ale to už mama vyštartovala.
" Sak on už odišiel" ozval sa znova Sasuke-kun. " Aha tak nič , a ďakujem" hneď som zložila. O-On mi povedal Sak? Možno sa z nás predsa len stanú priatelia. A možno aj niečo viac. Znova ma prenasledujú tie predstavy. Načo to len myslím. Pripadám si ako bábka ktorú ovládajú moje sny. Prečo sa ich len tak bojím. Lebo majú pravdu???. B-Bolo to také presvedčivé. Cítila som bolesť ktorá s Toshiho vyžarovala. Ublížila som mu.
Už sme stáli pred školou. Tam ma čakala Hin. " Nazdárek Sakura" pozdravila. " Ohayo" šepla som že som to leda počula ja. Dnes som vážne mala zlý deň. V škole sme precvičovali iné zmysly. Vedela som že slepým sa sluch zlepšuje ale až takto. Vážne som počula lepšie ako nikdy predtým. Trošku mi to zdvihlo náladu. Škola skončila až o 4tej. Zazvonil mi mobil. Nemotorne som ho vytiahla s tašky a ani neviem čo som šťukla ale hlavné je že som to zdvihla. Bol to Sasuke-kun???. " Zdar Sakura " pozdravil ma. " Ahoj, Sasuke-kun deje sa niečo?" prečo by tak odrazu zavolal. " No vieš potrebujem tvoju pomoc"moju pomoc??? Nezbláznil sa. " J-Jasné len hovor"bože čo som to povedala. Mne už vážne preskočilo. " Ide o Naruta ide na rande s nejakou fiflenou a Hina je s toho na nervy ak si ,si všimla" čo??? Mne to ani nebliklo. Celý čas som bola taká zahladená do seba že som si nevšimla smutnej Hinaty. Preboha čo som to za kamošku. " N-No popravde ani nie dnes som s ňou veľmi nebola" nemohla som mu klamať.. " Aha tak to je jedno môžeme sa stretnúť? Vysvetlím ti to potom Okay?"
j-ja mám ísť von so Sasuke-kunom?. " Fajn"čo najrýchlejšie som odsekla. Muselo to znieť vážne blbo.
" Tak o siedmej prídem po teba" zložil. Srdce mi bilo ako splašené. Neviem či šťastím alebo strachom že sa môj sen splní. Nechcem aby sa mu niečo stalo.
Presne o siedmej zazvonil zvonček. Je presný ako hodinky hihi. Otvorila som dvere. " Tak ideme?" prihovoril sa mi. " D-Dobre" chytila som sa jeho nastrčenej ruky. Bola ľadová ale aj tak hebká ako hodváb. Šli sme po ulici a mal som pocit že na mňa stále pozerajú nenávistné pohľady. " Je tu veľa ľudí?" spýtala som sa. " Áno ako to vieš?"
" Cítim na sebe ich pohľady a nie všetky sú priateľské teda väčšina nie je však?"
" Páni si úžasná " žasol. Potešilo ma že ma niekto ocenil. " No vieš som na školu bohužiaľ trošku viac populárny a idol dievčat tak tie ťa moc v láske mať nebudú keďže ideš so mnou , Gomen" buchla som sa do idola všetkých Konohských dievčat? Tak to som teda dopadla. " Ehm to nevadí"šepla som. Potom som prešla na dohodnutú tému - Naruto X Hinata. "Tak čo vieš o tej - fiflene" uchechtla som sa. " No je celkom pekná" hovoril to dosť donútene" No nevyznieva to žeby sa ti páčila"
" Až tak moc"
" Úprimné alebo ti mám klamať?"
" Úprimné"
" Tak potom vôbec" zasmiali sme sa. " Tak fajn pekná je ale je strašne namyslená "
" A to vieš podľa čoho? Poznáš ju?" nemal som rada ľudí ktorý súdili druhých iba podľa výzoru. Dúfam že som sa v Sasuke-kunovi neplietla. " No raz som sa s ňou stretol a to ani nemala páru o tom že sa s Narutom poznám, dalo by sa povedať že ma balila skôr zvádzala ale to je jedno. Proste ide na rande z Narutom a pritom zvádza ostatných. " Uf neplietla som sa v ňom. " A ako ti mám JA pomôcť?" zdôraznila som to JA. Veď ako mu už vážne môžem ja pomôcť. " No zajtra idú do nejakej nóbl reštiky kde sa chodí v pároch a ja potrebujem vedieť čo tam budú robiť"
" Chceš ich špehovať?
" No nie tak celkom proste chcem vedieť či je k nemu úprimná a sám tam ísť nemôžem "
" Mám tam ísť s tebou?" neverila som vlastným ušiam. Pôjdem so Sasuke-kunom na večeru?
" Áno, t-tak šla by si" zdalo sa mi to alebo sa vážne zakoktal. Asi sa mi to len zdalo . " Ak to pomôže Hinate na sto percent"
Sasuke mi poďakoval ale domov sme stále nešli. Prechádzali sme sa. Bolo mi s ním vážne príjemne. Teraz som si istá že do neho zaľúbená. Ale nemôžem to dávať najavo. Ten sen mi stále nedá pokoja. A nie len ten. Znova mám pocit že nás niekto sleduje. A mala som aj pravdu.
Sasuke mi poďakoval ale domov sme stále nešli. Prechádzali sme sa. Bolo mi s ním vážne príjemne. Teraz som si istá že do neho zaľúbená. Ale nemôžem to dávať najavo. Ten sen mi stále nedá pokoja. A nie len ten. Znova mám pocit že nás niekto sleduje. A mala som aj pravdu.
