Povídky-ZDE

  Chceš spřetelit???-ZDE

Chcete zveřejnit své povídky na mém blogu?-ZDE

Reklamy- ZDE

Ankoku-09

18. prosince 2010 v 18:16 | Saskiee |  Ankoku
ANKOKU - Nejasno v citoch?



Po škole som aj s Aru odišla domov. Pred bránou som sa nezastavovala. Mala som na to dva dôvody. Jeden z nich je asi jasný , nechcela som stretnúť Sasuke-kun a tu jeho grrr. Sakura čo to táraš , Ino je predsa milá , pekná , a vidí. Bože ako som to skončila. Zrazu sa ľutujem ako malé decko. " Prečo ako" ozvalo sa mi hlave. Jasné Inner si musela rypnúť. " Jasné že musela , keď sa vážme chováš ako keby si bola najväčšie chúďa na svete" Mala pravdu. " Jasné že ju mám , nezapomínaj že vnímam tvoje myšlienky pretože sú zároveň aj moje." Hej , hej. " Fuu" vydýchla som si a vykročila cez ulicu. Druhý dôvod bola Aru-chan. Bolo treba preskúšať ju. Tesne pre začiatkom hlavnej cesty. Zastala. Ja som ju potiahla a chcela ísť ďalej. Žiadne autá som nepočula tak prečo aj strácať čas. No Aru-chan sa ani nepohla. Sedela tam. Trucuje? No keď mi pre xichtom presvišťali dve čierne mazdy hneď som vedela o čo Aru ide. Ľudia okolo mňa sa po nás dívali a niektorý sa dokonca spýtali či som v poriadku. Kľakla som si k Aru a do ucha pošepkala " Arigatou Aru-chan , a prepáč že som ťa neposlúchla" Aru zavrtela chvostom a už aj stála n a nohách. Vydali sme sa domov. Vedela som, že sa bez Aru už nepohnem z domu. Bola niečo medzi bodyguardom a najvernejším priateľom . Doma ma čakala mama.
Dala som je pusu na líce a vybrala sa do izby. Hodila som tašku s vecami na posteľ a sama sa na ňu zvalila. Aru ostala dolu s mamou. Mala som po tak dlhom čase chvíli pre seba. Zamyslela som sa na čo iné? Ako zase na Ino so Sasuke-kunom. Lenivo som sa pretočil a nabok. Teraz som si uvedomila stále neviem ako Sasuke-kun vyzerá. No ako sám povedal je idol celej školy čiže musí byť riadny krásavec. HH. No moje úchylné myšlienky ako asi vyzerá prerušila Inner. " A čo myslíš ako asi vyzerá Ino?" tak teraz ma úplne dostala. Musí to byť poriadna krásavica. " Haf" potiahla ma na nohavicu Aru-chan. A v tom do izby vystúpil muž. " Nazdar Saky a.." ticho " T-To je tvoj pes?" booože ten je roztomilý keď sa bojí haha. " Nevrav mi Itachi, že sa bojíš psov?"

" J-Ja? Zbláznila si sa?"
" Haha, áno Aru-chan je môj slepecký pes"
" Aru-chan?"
" Tak sa volá"
" A-Aha"
" Nechceš ju pohladkať? Uvidíme či má radšej teba či Sasuke-kuna hh" čo ma to napadlo za volovinu? Alebo žeby pre mňa Itachi nebol len ako straší brat?
" D-Dobre Sak priznávam bojím sa jej" Posadila som sa a s chuti zasmiala. Potľapkala som si po nohe a Aru hneď ležala pod mojou rukou ktorý mi visela vedľa tela. Itachi len sucho polkol a sadol si vedľa mňa z druhej strany od Aru. Tá sa pokrútila a prešla si k Itachimu. Ten ma schmatol za ruku a nie a nie ju pustiť. Naplnil ma divný pocit. Nie taký ako pred tým bol to proste divné. Vzala som jeho druhú ruku a jemne som ňou prešla Aru po srsti. Aru sa len slastne zavrtela a ľahla si k jeho nohám. " "No vidíš, obľúbila si ťa" ukludnila som ho stále držiac jeho ruku. On moju tiež nepúšťal. Až keď Aru sám pohladkal pustil ma. Ten divný pocit zmizol. Chvíli sa s Aru hral a ja som mohla smiechom puknúť. Ako sa snažil jej niečo prikázať. Sám sa šúľal po zemi a choval sa ako pes. Haha. Po chvíli s tým prestal. " Už mám dosť, mňa nepočúva ! " Stavím sa že nahodil ublížený fejsík. " Aru-chan sadni" sadla si a Itachi ma začal naháňať po celej izbe že ako to robím. Vybehla som na balkón ( ten oproti balkónu Uchihovcov" a on za mnou. " Waaa Itachi prestať to šteklí" kričala som keď ma začal štekliť. " Hej vy dvaja ja sa tu snažím pracovať" ozvala sa mama a obaja sme potom prepukli do ďalšieho záchvatu smiechu.

Sasukeho pohľad ( O_o)

Sedel som za stolom a robil som si úlohy. Bolo divné že Itachi ešte nebol doma. On bol vždy ten slušný a doma bol skôr. Mami som sa nepýtal kde je lebo mi to ja tak bolo fuk. Zrazu som začul krik. Išlo to od Sakuri z domu. Vytrielil som spoza stola ako strela a otvoril balkón. Naskytol sa mi pohľad na smejúcu Sakuru a Itachiho ako ju šteklí. Zaťal som pästi. Neviem prečo ale šlo ma roztrhnúť.
" Takže tu si šiel Itachi" prehodil som naštvane. Potom nachvíľu stíchli no hneď prepukli v ďalší smiech keď paní Haruno na nich niečo zakričala. Chcel som aby sa takto smiala so mnou. Č-Čože chcem? Žeby som sa do nej zamiloval? Nie to nie je možné. Veď ona je slepá.. A možno som sa do nej buchol práve preto. Nie ako ostatné a Ino asi tiež. Asi je so mnou len pre môj vzhľad a povesť Uchihovcov.. Ale Sakura, ona ma nevidí a je vždy taká hanblivá. No to asi len keď je pri mne. Všimol som si náklonnosť ktorý ku mne prechováva ale keď sa na ňu teraz tak pozerám asi ju prechováva ku každému. Je proste milá od prírody. Usmial som sa. A škaredá tiež nebola. Vlastne bola nádherná. Dlhé ružové vlasy, hebký pleť. Jediné čo jej chýbalo boli oči plné života. Aj keď vyzerá šťastne stále ju akoby niečo trápi...No potom si ma všimol Itachi...

Znova Sakurin pohľad ( O_o)

Keď sme sa dosmiali Itachi trošku stuhol. Štuchla som do neho. " Itachi? Si Okay?"
Itachi mi stále neodpovedal. Tak som mu zamávala pred xichtom. Potom sa prebral. " Áno som v poriadku" no zdalo sa mi že ho niečo vytočilo. Zrazu zafúkal nepríjemný studený vietor. Žeby predzvesť niečoho zlého? Asi áno. A nebolo to príjemné. Aru-chan začala brechať. Takto brechala len keď... Sasuke-kun? Presne! Boli sme otočený oproti ich balkónu. Usmiala som sa no dosť smutne.
" Ahoj Sasuke-kun" mierne som zakričala. A pocítila som na sebe dva prekvapené pohľady. Popohnala som Aru a odišla som - sama- do izby...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Líbí se vám můj blog♥♥♥?

ano
ne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama