Povídky-ZDE

  Chceš spřetelit???-ZDE

Chcete zveřejnit své povídky na mém blogu?-ZDE

Reklamy- ZDE

Ankoku II - 03

20. prosince 2010 v 14:46 | Saskiee |  Ankoku
rošku kratší diel, dúfam že nevadíí
ANKOKU - Návrat



Moje myšlienky ale prerušili otvárajúce dvere. Do maminej smrti mi ani vo sne nenapadlo že ho ešte niekedy uvidím. A teraz tu stojí predo mnou, s opovrhujúcim výrazom v tvári. Tá nenávisť čo ku mne cíti je , obrovská! Nedokázala som zastaviť ten nával strachu ktorý mi zatemnil hlavu. "Vrah" prvé slovo čo mi po tých nekonečne dlhých mesiacov slepoty povedal . Nechcene mi stiekla po tvári slza. Podišiel ku mne a ukazováčikom mi ju zotrel. Nachvíľu môj strach povolil. On to využil- ozvala sa rana. Udrel ma. Udrel ma tak silno že som sa neudržala na posteli a ocitla som sa na studenej dlážke. Obišiel posteľ a pomaly sa približoval. Kľakol si ku mne. "Toto je len začiatok" a predhodil mi nejaký zväzok papiera. Odišiel. Prešla som si po mieste kde ma udrel." Sasuke-kun" nevedomky som hlesla jeho meno. Akoby som chcela aby s tohto nekonečného strachu zachránil. Slzy sa mi valili jedna po druhej bez prestávky. Zodvihla som, teraz už slzami zmáčaný papier. Môj plač sa ešte prehĺbil! V liste bolo písané že po matkinej smrti spadám podľa zákona do opatery otca.....
Po (oproti tomu čo ma čaká) krásnych chvíľach v nemocnici som sa aj s otcom pobrala po týždni domov. O Sasuke-kunovi stále nevedel a ani som mu to nemienila povedať, ale určite sa to skôr či neskôr dozvie.
A Sasuke-kun? Neviem ako budem zas tajiť pred ním pravdu o otcovi. Ach, je toho no mňa dosť. Nemám silu nad tým rozmýšľať... Auto sa zastavilo. Otec vyšiel a na mňa vrhol nechápavý pohľad. " Poďme! Neseď tam jak knedľa!" Keby som len mala silu mu vzdorovať... Popohnala som Aru a podišli sme za ním. Keď už sme pri Aru-chan , otec na ňu reagoval takto " Pche, pre mňa za mňa môže ostať . Aby si nepovedala že som až taký hrozný" a nepriateľsky sa zašklebil. Stále mi vyhadzuje na oči ako ma nenávidí! PO vchode do domu som sa ihneď rozbehla do svojej izby. Tvár už mi dávno máčali slzy. Zdola som ešte počula jeho narážku " Len si rumázgaj! - ale potichu som unavený!" praskla som dverami " Povedal som potichu! Alebo ti to mám prísť hore vysvetliť! " Vykríkol to tak hlasno až ma striaslo. T-Tak hrozivo...
Bola už noc , no ja som stále nemohla zaspať. Aru si vedľa mňa pokojne pochrapkávala no mňa ani nehlo. B-Bála som sa, že v spánku podreže alebo niečo iné. Viem som paranoidná ale ten pocit som nemohla len tak zahnať. Potrebovala som útechu! Vzala som mobil a i keď bolo niečo po pol noci zavolala som Sasukemu. Ozval sa mi ospalý hlások " Ktorého idiota ráno zabijem?" Jeho hlas ma úplne upokojil. I keď trepol takú somarinu. " T-To som ja"
" S-Sak? Deje
sa niečo?"
haha ihneď bol čulý ako rybička.
" Nie nič, len som ťa chcela počuť"
" Hlupáčik môj, a to si nemohla počkať do rána?"
" Nie, nemohla!" odpovedala som ostro so štipkou irónie no stále bolo v mojom hlase počuť zármutok.
" Ale teraz vážne, deje sa niečo? Znieš divne."
" Nie, vážne je všetko v pohode... Milujem ťa" V telefóne som začula jeho zvonivý smiech.
" Ja teba viac."
" Nie ja teba viac"... Takto sme sa hádali zo pár hodín určite.
Ani neviem ako som počas toho rozhovoru zaspala, ale aj tak mi to nepomohlo. Kruhy pod očami som sa snažila zakryť make-upom a podarilo sa. Chudáčik Sasuke-kun on na seba asi make-up kydať nebude...Obliekla som sa a šťastná som zišla dole schodmi. Za stolom sedel otec a čítal si noviny. Keď ma zbadal trošku nechápavo na mňa mrkol ale inak sa stále venoval otváraniu listov. " Idem do školy" šepla som a chcela som ísť do predizby obuť sa, keď ma niečo zdraplo za vlasy. " A Raňajky mi spraví kto, ha?" Vytreštila som na neho oči. " J-Ja ale zmeškám" odvážila som sa mu odvetiť. Pustil ma. " Nechcem aby si vyzerala ako darebák a robila mi hanbu tak bež, ale zajtra ich chcem mať o siedmej sa stole je ti to jasné?!" nožom na otváranie listov mi podvihol bradu." H-Hai" Popohnala som Aru a už sme vyšli z domu. Tam ma už čakal Sasuke, s fakt mega kruhmi pod očami. " Vidíš čo si mi spravila" ukázal na fialovú machuľu pod okom. Rozosmiala som sa. Napravila som si rozstrapatené vlasy a naposledy pozrela na náš dom. " Saky, ideš? zmeškáme."
" Jasné" rozbehla som sa za Sasukem. DO slepeckej školy už nechodím, teraz ma čaká prvý deň v Konoha Gakuen...
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Líbí se vám můj blog♥♥♥?

ano
ne

Komentáře

1 SHIKASHI SHIKASHI | Web | 20. prosince 2010 v 16:12 | Reagovat

musíš si počkat, ono to chvilku trvá než to napíšu a nwm kdy bude další díl

2 Tarei Tarei | E-mail | Web | 20. prosince 2010 v 17:49 | Reagovat

jéj, další diel další diel!! ^^ ale aji tvoj!!

3 Tarei Tarei | E-mail | Web | 20. prosince 2010 v 18:02 | Reagovat

tak tenhle mám z deviantatru ale řeknu ti trvalo to než jsem to našla =/ a navíc mám ještě pár obrázků jenomže ten fakáč photoshop to nedokáže přečíst! A ani PF!!! xD

4 Mitsuki Mitsuki | Web | 20. prosince 2010 v 18:41 | Reagovat

Ahooj! :) jak se vede? Těšíš se na Vánoce? :-D asi blbá otázka :-D A co si přeješ? :-)

5 Keri x) tvé SBénko =) Keri x) tvé SBénko =) | Web | 20. prosince 2010 v 19:16 | Reagovat

Ahojky přihlásíš se prosím  u nás do soutěže SONC? Arigato :D
A honem další dílek;)

6 Mitsuki Mitsuki | Web | 20. prosince 2010 v 21:36 | Reagovat

Já se mám skvěle :-D u mně to ani jinak nejde :-D Já jsem měla minulí Vánoce taky celkem naprd :-D byla jsem taky nemocná, ale dalo se to zvládnout :-D takže celkem OK :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama