ANKOKU II - Nemocnica
Nemocnica
Zobudila som sa. Bolo to len pár hodín čo som zaspala a ucítila som divný pocit. Pocit strachu.. Akoby sa niečo zlé stalo... Už mi bolo lepšie tak som opatrne vstala s postele. Samozrejme som nezabudla na obchytkávanie všetkých vecí aj keď som už videla. Bol to už proste zvyk, ktorý mi teraz tak chýbal. Myslím tým že môj zrak za túto cenu nestál. Sakra! Už zase tu idem rumázgať?! Otrela som si kvapky slz a vydala sa k dverám. Otočila som sa päte a z vešiaka som ešte vzala župan. Vari tu nebudem pobehovať len v košieľke? Pomalým krokom som prechádzala jednu chodbu za druhou až som sa dostala na recepciu. " Hej slečna!" niekto ma oslovil. Hlavu som stočila na dotyčnú recepčnú. " Prosím vás vráťte sa na izbu, ešte by ste sa nemali veľmi pohybovať nech sa oči prispôsobia telu" nemo som prikývla a chystala sa znova odkráčať tými mega dlhými chodbami k mojej izbe , keď som začula hlas. " AU, Itachi neštuchaj do mňa tá ruka fakt bolí" Sasuke?! Schovala som sa za recepčný stolík a pred tvár som si vytiahla noviny. Nevedela som odkiaľ ide, len som počula hlas. Strašne ma potešilo keď som ho znova začula. A Význam jeho slov ma tiež až tak netrápil. Niekto podišiel k recepčnej. " Mia-chan" oslovila recepčnú Mikoto. Na milión tisíc percent to bola ona. " Tuto Sasuke a Itachi sa pobili a nevyzerá to dobre" srdce mi vynechalo úder! Pobili? Im vážne preskočilo?! Ak im to nestačilo ja im ešte cez držku dám! Shannarou! Mia-chan sa zasmiala. " Wakata, poďte za mnou"
Vtedy mi noviny vypadli. Nešikovne som sa ich snažila zachytiť a keď som si ich chcela znovu priložiť k tvári
zbadala som ... anjela?! Už len v jeho očiach sa nedalo prestať topiť. Boli ako magnet. Havranie vlasy lemovali dokonalú tvár. A, no proste som neverila som čo vidím... Niečo nie niekto tak dokonalý predsa nemôže existovať!
zbadala som ... anjela?! Už len v jeho očiach sa nedalo prestať topiť. Boli ako magnet. Havranie vlasy lemovali dokonalú tvár. A, no proste som neverila som čo vidím... Niečo nie niekto tak dokonalý predsa nemôže existovať!
SASUKEHO POHLAD
Bitka skončila. Ja som skončil zo zlomenou rukou a Itachimu to schytali rebrá. S Bolesťami a obrovským karhaním od Mamy sme sa vybrali do nemocnice. Určite sa stavím aj za Sakurou!
Počas cesty sme do seba s Itachim neustále rýpali. A tak to bolo aj v nemocnici. " AU, Itachi neštuchaj do mňa tá ruka fakt bolí" zakňučal som. Mama nám potom vybavila vyšetrenie. Pomalým krokom sme odchádzali keď som ju zbadal. Nemotorne lapala po padajúcich novinách. Tak strašne roztomilá. Zbadala ma. Dobre že jej oči vypadli z jamiek. Zasmial som sa tomu. Ona ale o krok ustúpila. Vedela že som to ja. Viem to. Ale akoby sa zľakla. Prišiel som ku nej. Ona stále ledva dýchajúc upierala teraz už smaragdovo zelené a živé oči na mňa. Jemne som jej prešiel prstami po tvári. " S-Sasuke-kun?" Kývol som na súhlas a silno som ju objal. " Haruko je mi vážne veľmi ľúto, bola to úžasná osoba, a v našich srdciach stále je."
Rozplakal som ju. Opätovala moje objatie s tichými vzlykmi. " Milujem ťa" šepol som. Onemela dokonca aj prestala dýchať. Zodvihol som jej hlavu. "Dýchaj" zasmiala sa. Úsmev jej nehorázne pristane. Dokázal by som aj zabíjať keby nepatril len mne. Pomaly my dochádza o koľko času s ňou som prišiel zahadzovaním sa s Ino. Objímali sme sa ešte chvíľu no potom ma pustila a odtiahla sa a... ? strelila mi. O-Ona mi dala facku? Nachvíľu mi pred očami prebehlo milión perverzných spôsobov ako jej to vrátiť. *lol*.
"Čo to má znamenať" prudko mi mykla rukou. Sykol som od bolesti. Nie je to nič príjemné keď vám zlomenú ruku otrieskajú o recepční pultík. Jej neúprosnému pohľadu sa nedalo uniknúť tak som jej všetko porozprával. Div že mi nestrelila ešte jednu. A poviem vám jej rana je teda poriadna. Chudák Naruto, jeho trepe stále. Už viem ako sa cíti. Po ceste na vyšetrenie sme streli Itachiho. Kebyže ma Sakura nezdrapila za roh aby asi by som zase vyletel. Vysvetlil som jej prečo sme sa pobili a neušlo mi že sa za to cíti previnilo. Stál som opretý o stenu a Sakura so sklonenou hlavou stále držala moje ruky. " Sakura, prestaň sa obviňovať nie je tvoja chyba že sme sa pochytili, ty nemôžeš za to že " vyvliekol som si jednu ruku spod jej zovretia a prešiel som jej po tvári " máš takú dokonalú tvár" slastne privrela oči po ktorých som je ďalej prešiel prstom" tak prenikavé oči a tie najsladšie pery" pobozkal som ju. Letmo ale úprimne. Som si istý že Sakura je jediný človek ku ktorému som takýto silný cit cítil.
Rozplakal som ju. Opätovala moje objatie s tichými vzlykmi. " Milujem ťa" šepol som. Onemela dokonca aj prestala dýchať. Zodvihol som jej hlavu. "Dýchaj" zasmiala sa. Úsmev jej nehorázne pristane. Dokázal by som aj zabíjať keby nepatril len mne. Pomaly my dochádza o koľko času s ňou som prišiel zahadzovaním sa s Ino. Objímali sme sa ešte chvíľu no potom ma pustila a odtiahla sa a... ? strelila mi. O-Ona mi dala facku? Nachvíľu mi pred očami prebehlo milión perverzných spôsobov ako jej to vrátiť. *lol*.
"Čo to má znamenať" prudko mi mykla rukou. Sykol som od bolesti. Nie je to nič príjemné keď vám zlomenú ruku otrieskajú o recepční pultík. Jej neúprosnému pohľadu sa nedalo uniknúť tak som jej všetko porozprával. Div že mi nestrelila ešte jednu. A poviem vám jej rana je teda poriadna. Chudák Naruto, jeho trepe stále. Už viem ako sa cíti. Po ceste na vyšetrenie sme streli Itachiho. Kebyže ma Sakura nezdrapila za roh aby asi by som zase vyletel. Vysvetlil som jej prečo sme sa pobili a neušlo mi že sa za to cíti previnilo. Stál som opretý o stenu a Sakura so sklonenou hlavou stále držala moje ruky. " Sakura, prestaň sa obviňovať nie je tvoja chyba že sme sa pochytili, ty nemôžeš za to že " vyvliekol som si jednu ruku spod jej zovretia a prešiel som jej po tvári " máš takú dokonalú tvár" slastne privrela oči po ktorých som je ďalej prešiel prstom" tak prenikavé oči a tie najsladšie pery" pobozkal som ju. Letmo ale úprimne. Som si istý že Sakura je jediný človek ku ktorému som takýto silný cit cítil.
SAKURIN POHLAD
Mal pravdu obviňovala som sa za ich bitku, a tými slovami má vážne dojal. Bozky som mu oplácala s nesmiernou láskou. Ale to by nebola pravá romantická chvíľa keby do toho niekto nezasiahol v tomto prípade pre Sasukeho tá najhoršia vec - Aru. Skočila medzi nás a na Sasukeho nenávistne zabrechala. Tejto komickej situácii sa nedalo nezasmiať. Medzi tým sa chodba zaplnila sestričkami ktorý Sasukeho po ošetrení hneď vyhodili aj s Aru za nedopriatie pokoja ostatným ľuďom v nemocnici.
Ostala som na izbe sama. Ale bola som šťastná, veď kto by nebol. Keď som si uvedomila že Sasuke-kuna milujem , došlo mi že takáto láska nie je obojstranná. Sasuke-kun ako idol školy a slepá pačmaga ako ja? To nešlo do hlavy. Potom ešte aj tá aféra s Ino myslela som že je všetko stratené. A potom keď ma prekvapí v izbe, vážne scéna ako z romantického filmu. Moje myšlienky ale prerušili otvárajúce dvere....
Ostala som na izbe sama. Ale bola som šťastná, veď kto by nebol. Keď som si uvedomila že Sasuke-kuna milujem , došlo mi že takáto láska nie je obojstranná. Sasuke-kun ako idol školy a slepá pačmaga ako ja? To nešlo do hlavy. Potom ešte aj tá aféra s Ino myslela som že je všetko stratené. A potom keď ma prekvapí v izbe, vážne scéna ako z romantického filmu. Moje myšlienky ale prerušili otvárajúce dvere....
